Naša krásna modrá Zem smutne roní veľké slzy. Plače, ja ju počujem, prečo sme k nej takí drzí? Ničíme ju zaživa, tíško trpí, spína ruky. Veľkú bolesť zažíva, už nevládze znášať muky. Plače, volá o pomoc, plač je šum v korunách stromov. Tma, čo príde každú noc, dážď, čo zmýva strechy domov. Tichý vánok v hustom lese, horké slzy vodopádov. Vlna, ktorú príliv nesie, mláky z roztopených ľadov. Požiar, ktorý prales ničí a oheň čo stepi páli. Počuješ to? To Zem kričí keď sa topí v horkom žiali. Zdá sa, že je nevyhnutné rýchlo poslať po doktora. Diagnóza znie však smutne - nevyliečiteľne chorá.
Páčila sa Vám básnička? Pokojne ju prečítajte aj svojim priateľom, zdieľajte a lajkujte na sociálnych sieťach. Chcete ju použiť iným spôsobom? Zistite viac
Lenkine básničky 