Básnička venovaná nielen môjmu obľúbenému divadlu, ale všetkým, ktoré museli kvôli lockdownu opäť zavrieť svoje brány a nám – divákom, ktorí sa už nevedia dočkať, kedy ich opäť otvoria.
❤
Utíchol šepot v hľadiskách, smutné sú pusté javiská. Dnes sa nezdvihne opona, predstavenie sa nekoná. Snáď aspoň úsmev na perách prinesie nádej, zmierni strach. Láska k umeniu nech nás spojí, vydržme spolu v tomto boji. Nech smieme opäť voľne žiť, aby sa mohli zaplniť hľadiská našich divadiel - nech v nich niet prázdnych sedadiel. Poviem to smelo, hádam smiem - ja Novú scénu zbožňujem. A hneď, ako sa bude dať, znova Vám prídem zatlieskať!
Páčila sa Vám básnička? Pokojne ju prečítajte aj svojim priateľom, zdieľajte a lajkujte na sociálnych sieťach. Chcete ju použiť iným spôsobom? Zistite viac
Lenkine básničky 