Na Štedrý deň ráno vločka otvorila svoje očká. Unavene, nahlas zíva, ospalo sa vôkol díva. V obláčikoch sladko spala, príchod zimy premeškala. Len teraz sa zo sna budí, nezvonil jej snežný budík. Kým ju na jar teplý vánok odfúkol na letný spánok, zabudla ho zapnúť - beda! A vrátiť čas - to sa nedá. Na Zemi už všetky deti čakali, kým z neba zletí. Tešili sa ale márne, vari im to robí schválne?! Kde sa túla, kde sa fláka! Chceli stavať snehuliaka, no namiesto snehu leje, čo sa to tam hore deje? Kto vyženie z postieľočiek milióny snežných vločiek? Keď rodina za stôl sadá, prvá na zem tíško padá. Každá pevne zviera v dlani jedno z tajných detských prianí. Splní sa ti, len ak počkáš, kým ťa nájde tvoja vločka.
Vločka to na Vianoce predsa nestihla? Prší? Klik sem… 🙂
Páčila sa Vám básnička? Pokojne ju prečítajte aj svojim priateľom, zdieľajte a lajkujte na sociálnych sieťach. Chcete ju použiť iným spôsobom? Zistite viac
Lenkine básničky 