Kto uhádne, čo ma inšpirovalo k napísaniu tejto básničky?
Udatní mládenci a nežné devy. Odvážne repliky, prekrásne spevy. Do pestrých sukničiek votkaná krása. V tanci sa zavlnia, publikum jasá. Magické zázraky, čarovné víly, stareny, bosorky aj temné sily. Keď zhasnú svetielka v tajomnom lese, zbojnícka pieseň sa čiernou tmou nesie. VysKočil Jánošík, vzýva do boja: Sloboda, sloboda, sloboda moja! Bohatých ozbíjal, vrchnosť sa bojí, Anička čaká ho v svadobnom kroji. Keď spieva so synom, hladí mu vlasy, radosť je počúvať dva krásne hlasy. Z posledných síl svojou valaškou švihne, nadšené publikum na nohy zdvihne. Spustí sa opona, ja hľadám slová. Jedno viem určite - že prídem znova!
Áno, presne tak! Aj o divadelnom predstavení sa dá básniť. Na muzikál Jánošík v mojom obľúbenom Divadle Nová scéna som sa veľmi tešila a bol to skvelý zážitok, o ktorom som nemohla nenapísať básničku. A ak ste zvedaví, už som bola aj tretíkrát. Nie, neplatia mi za to, jednoducho zbožňujem divadlo 🙂
Čítali ste pozorne? Pri písaní sa mi priam núkala malá slovná hračka, ktorú som v básničke ukryla. Odhalia ju ale len praví divadelní nadšenci. Ste nimi aj Vy?
Páčila sa Vám básnička? Pokojne ju prečítajte aj svojim priateľom, zdieľajte a lajkujte na sociálnych sieťach. Chcete ju použiť iným spôsobom? Zistite viac