Kým si stihne všimnúť, ako ten čas letí, už v náručí drží deti svojich detí. Vlasy zosiveli, úsmev nevyhasol, pripomína šťastie pominutých časov. Vyblednuté pehy zakrývajú vrásky. Pod vrstvami nehy cítiť vôňu lásky. Jej hlas tíši bolesť, úsmev v srdci hreje. Ruky hladia dušu, očami sa smeje. Ľúbi svoje deti, stále, zas a znova, nekonečnou láskou - vždy sa rodí nová. Najsilnejším z citov, čo je medzi nami - láskou bez podmienok, tak ľúbia len mamy.
Páčila sa Vám básnička? Pokojne ju prečítajte aj svojim priateľom, zdieľajte a lajkujte na sociálnych sieťach. Chcete ju použiť iným spôsobom? Zistite viac