Mama

Kým si stihne všimnúť,
ako ten čas letí,
už v náručí drží
deti svojich detí.

Vlasy zosiveli,
úsmev nevyhasol,
pripomína šťastie
pominutých časov.

Vyblednuté pehy
zakrývajú vrásky.
Pod vrstvami nehy
cítiť vôňu lásky.

Jej hlas tíši bolesť,
úsmev v srdci hreje.
Ruky hladia dušu,
očami sa smeje.

Ľúbi svoje deti,
stále, zas a znova,
nekonečnou láskou
- vždy sa rodí nová.

Najsilnejším z citov,
čo je medzi nami
- láskou bez podmienok,
tak ľúbia len mamy.

Páčila sa Vám básnička? Pokojne ju prečítajte aj svojim priateľom, zdieľajte a lajkujte na sociálnych sieťach. Chcete ju použiť iným spôsobom? Zistite viac