Spomienky

🖤

Keď tíško sviečku zapálim,
ruka sa jemne chveje.
Nie je to chladom jesenným,
v srdci ma láska hreje.

Keď tíško šepkám do neba,
na krajinu súmrak padá.
Môj odkaz letí čiernou tmou
- ocko môj, mám ťa rada!

Koľkokrát si ma privinul
ako zranené vtáča.
Túžim mu toľko povedať,
slza mi líce zmáča.

Chcem vrátiť čas, žiaľ, nedá sa,
tak to na svete chodí.
Najdrahší nás raz opustia,
nový život sa zrodí.

Vietor odveje bolesti,
čas zmierni smútok v duši.
Pri každej vzácnej spomienke
srdce však prudko búši.

Oprášim fotky z albumov,
oči sa na mňa smejú
a slová predkov najmilších
v hlave mi opäť znejú.

Láska je večná, nehasne,
ich odkaz vo mne žije.
Kým budem dýchať, smiať sa, žiť,
kým moje srdce bije.

Zachovajme ich dedičstvo,
dali nám kúsok seba.
Ich láska, krv a spomienky
stvorili mňa aj teba.

Páčila sa Vám básnička? Pokojne ju prečítajte aj svojim priateľom, zdieľajte a lajkujte na sociálnych sieťach. Chcete ju použiť iným spôsobom? Zistite viac