Ráno zmizli lienke bodky,
už volala detektíva.
Vyťahuje staré fotky,
s nádejou sa naňho díva.
Hneď prehľadal izby, stropy,
popod nos si mrmle, šepce,
našiel už aj prvé stopy,
vedro s farbou, mokré štetce.
A odtlačky, capky-ťapky,
vedú ho cez polia, lúky,
rovno pred dom malej žabky,
tá si v zhone drhne ruky.
Priznala sa celkom sama,
obvineniam sa však bráni,
slušnosťou je predsa známa,
svoju česť a hrdosť chráni.
“Už je zima, jedla nie je,
každé ráno, len čo svitá,
sýkorka sa hladom chveje,
a úbohé lienky chytá.
Preto som ju zafarbila,
aby sa jej bodky skryli,
život som jej zachránila,
to je hlavné v tejto chvíli.”
Onemeli všetci svorne,
to je veľmi nepríjemné.
Zachovala si sa vzorne
- no maľovať bodky denne?
Tak zasadla hmyzia rada,
hútajú a výmýšľajú.
Riešenie sa pre ňu hľadá
a o chvíľu už ho majú!
Dohodli sa, žiadne hádky,
ako lienku zamaskovať
- pavúk utkal kabát z látky,
pod ním môže bodky schovať!
Páčila sa Vám básnička? Pokojne ju prečítajte aj svojim priateľom, zdieľajte a lajkujte na sociálnych sieťach. Chcete ju použiť iným spôsobom? Zistite viac
Lenkine básničky 