Lenka Schvartzová

Uplakaná Katka

Katka je náš veľký plačko,
roní slzy každý deň.
Čo naplačú iní za rok,
ona stihne za týždeň.

Prvák, druhák, tretiak, štvrták,
aj ich starší kamoši.
Vyfintené spolužiačky,
nezbedníci, loptoši.

V celej zoo toľko vzruchu,
čo má krídla, hľadá muchu.
Stratila sa v mestskom ruchu.

Hopky, šupky, dupky,
umyjem si zúbky.
Zubnou kefkou novou
s pastou malinovou.

Vonku prší, prší stále,
zmáčajú nás kvapky malé.
Vieš, odkiaľ sa berie dážď?
Či odpoveď nepoznáš?

Po kuchyni žabka skáče,
dostala chuť na koláče.
Sladkosti má rada veru,
no zjedla ich na večeru.

Na ulici vidím deti,
ako hádžu na zem smeti.
Výchova im tuším chýba,
ale to je veľká chyba!

Muchotrávka zelená
od hanby sa červená.
Amor do nej strelil šíp,
tajne ľúbi suchohríb.

Kým si stihne všimnúť,
ako ten čas letí,
už v náručí drží
deti svojich detí.

Keď mi hladí vlasy,
veselo sa smeje,
žiari ako slnko,
aj keď vonku leje.