Lenka Schvartzová

Mama

Kým si stihne všimnúť,
ako ten čas letí,
už v náručí drží
deti svojich detí.

Keď mi hladí vlasy,
veselo sa smeje,
žiari ako slnko,
aj keď vonku leje.

Prečo majú myšičky
otlačené malíčky?
Vy to ešte neviete?
Vraj tancujú v balete!

Veľkonočné zajačiky
uplietli si korbáčiky.
Keď vyšibú zajačice,
vyslúžia si bozk na líce?

Priletel k nám z vesmíru,
vraj sa zdrží na chvíľu.
Prišiel z inej planéty,
cestou míňal kométy.

Udatní mládenci
a nežné devy.
Odvážne repliky,
prekrásne spevy.

Naša malá Dora
zavčas rána hlási:
“Asi budem chorá,
opuchli mi vlasy!”

Kto zachráni krehký symbol
bezpečia a mieru
a vypustí zo zajatia
holubičku bielu?

Milý dedko, babička,
dám vám pusu na líčka.
A pošlem ich ešte pár,
nech vám nežne hladia tvár.

Snáď nerobím príliš často
pravopisné chyby.
V mojich básňach neplávajú
osprostené ribi.