Kategória: Len tak pre radosť

Keď tíško sviečku zapálim,
ruka sa jemne chveje.
Nie je to chladom jesenným,
v srdci ma láska hreje.

Prihováram sa vám, dámy,
nájdite si prosím čas.
Babky, vnučky, dcéry, mamy,
týka sa to každej z nás.

Splietam slová do veršov,
pero kĺže po papieri.
Tak sa rodia básničky
v básničkovom ateliéri.

Pod stromom som našla šišky,
spadli na zem z veľkej výšky.
Odrezala som im vršky,
bránili sa, malé mršky.

Odfúkne ťa v prievane?
Nenarveš sa do vane?
Silueta dážďovky
či skôr zvodné vlnovky?

Kým si stihne všimnúť,
ako ten čas letí,
už v náručí drží
deti svojich detí.

Udatní mládenci
a nežné devy.
Odvážne repliky,
prekrásne spevy.

Kto zachráni krehký symbol
bezpečia a mieru
a vypustí zo zajatia
holubičku bielu?

Utíchol šepot v hľadiskách,
smutné sú pusté javiská.
Dnes sa nezdvihne opona,
predstavenie sa nekoná.

Prečítam ti básničku,
hrboľatú trošičku.
Prečítam ju prstami,
neviem čítať očami.